Sada 3 kníh - Hitler, Stalin a ja - Vypadni z môjho života! - Alžbeta II. - Pracujúca žena

Kniha uvádza takmer doslovný prepis rozhovoru známej filmovej dokumentaristky Heleny Třeštíkovej s prekladateľkou a spisovateľkou Hedou Margoliovou Kovályovou (1919–2010), ktorý sa odohral v auguste roku 2000 v spisovateľkinom byte v Prahe počas nakrúcania filmového dokumentu o nej. Zachytáva jej autentické spomienky, niekedy nepredstaviteľne kruté a neuveriteľné, na dobu mladosti a pobyt v koncentráku, na porevolučné zmätky a na udalosti okolo popravy jej prvého muža Rudolfa Margolia. V rozhovore je mnoho informácií, ktoré neboli uvedené v autobiografii Na vlastnej koži, ktorú Heda Margoliová Kovályová napísala v americkom exile v 70. rokoch. Veľmi prínosná je tiež forma rozhovoru - otázky skúsené dokumentaristky vedú rozprávanie k témam, o ktorých by opýtaná sama asi nemala odvahu hovoriť. Ide o silný a čítavý príbeh zaujímavej a výraznej ženy, ktorá zodpovedá s výrazným nadhľadom daným bohatými životnými skúsenosťami, vďaka ktorým dospieva k pozoruhodnej vyrovnanosti.

Autobiografický román vychádza z rovnomennej novely, ktorá bola vydaná v roku 2004. Hoci základná línia milostných vzťahov a dlhoročných manželských sporov zostala zachovaná, s odstupom času má úplne iné zafarbenie a nehrá najdôležitejšiu úlohu. Vlastný príbeh - miestami smutný, miestami humorný - autorka prepletá príbehy ľudí zo svojho okolia, blízkych, aj tých, ktorým sa v živote nebolo možné vyhnúť. Okrem záverečnej kapitoly sa dej románu odohráva v Prahe. Začína v päťdesiatych rokoch a pokračuje autentickými zážitkami z tiesnivej doby normalizácie. Ani November 89 však autorke nepriniesol veľa dobrého. Jej manžel, riaditeľ TV Nova, sa pustil do sporu s americkým magnátom Lauderom, a ona musela čeliť vpádom policajtov a exekútorov ako doma, tak aj v Bretónsku. Až odvaha v neskorom veku sa rozviesť a znovu sa vo Francúzsku vydať prispela k naplneniu jej romantických snov o harmonickom manželstve.

Alžbeta II. číta tajné správy výzvedných služieb a ako jediná na tejto planéte sa nimi zaoberá už od čias Stalina. Vždy keď pred Buckinghamským palácom zastaví vozidlo s novým premiérom, dotyčnému sa nervozitou zrýchli dych. Nejde pobozkať ruky vetchej prababičke. Ide sa úctivo pokloniť panovníčke, ktorá ho jedinou otázkou môže zredukovať na politického zelenáča.
Alžbeta do svojich desiatich rokov snívala o tom, že sa vydá za farmára a bude žiť obklopená koňmi, kravami a psami. Zrútil sa jej svet, keď sa jej plachý otec nečakane stal kráľom a rodina musela do Buckinghamského paláca. „Bolo to ako bivakovať v starom múzeu plnom myší...“ Otcovi, s ktorým dovtedy skákala panáka, sa musela začať klaňať a aj v záhrade mať narazený klobúk a správať sa spôsobne. Alžbeta v dvadsaťjeden presvedčila najkrajšieho oficíra v britskom impériu, aby sa do zlatej klietky nechal zavrieť s ňou a spoločne zmodernizovali monarchiu tak, že zostala inštitúciou, na ktorú sú všetci Briti pyšní.
Alžbeta odmietla byť bábkou alebo filmovou hviezdou, tvrdo vo svojom úrade pracovala. Matka štyroch detí si vyslúžila v histórii miesto poslednej skutočnej a globálne uctievanej kráľovnej.